Bitka pri Vavrišove

B I T K A   P R I   V A V R I Š O V E "Švihrovská"

Liptovské vojnové ťaženie kurucov v auguste 1709

Udalosti, ktoré predchádzali tejto bitke sú charakterizované odporom šľachty a poddaného ľudu proti Habsburgovskej vláde, ktorý vzrástol najmä po Bratislavskom sneme r. 1687. Opatrenia, ktoré boli na sneme prijaté obmedzili stavovské privilégia a záujmy šľachty. Všeobecná nenávisť vyústila do stavovského povstania, ktoré viedol František Rákoczi II.
V roku 1704 sa do rúk Rákocziho kurucov dostalo celé Slovensko. Vojnové pustošenie najviac postihlo poddaný ľud. V spomínanom roku vyhoreli obce Vavrišovo a Kokava.
Kurucké vojsko však v roku 1708 utrpelo porážku v bitke pri Trenčíne. Nastal zlom vo vojenských akciách Rákocziovského povstania.

Jedna z posledných bitiek tohto povstania sa odohrala v okolí obce Vavrišovo.
Cisárske vojsko - počtom menšie ako kurucké - vybudovalo na tú dobu dosť netradičný spôsob obrany. Uzavreli Liptovskú kotlinu od úpätia Vysokých Tatier až po úpätie Nízkych Tatier. Cisárski vybudovali tzv. šiancový obranný systém, ktorý tvorili dve obranné línie.
Prvá línia začínala severne od Porúbky, poza hrádocký hradný kaštieľ a ďalej tesne popri západnom okraji Dovalova pokračovala kopírujúc ľavý breh Belej. Táto línia bola spevnená piatimi menšími opornými bodmi. Štyri boli umiestnené blízko seba medzi brehom Váhu a Dovalovom a jeden na konci línie blízko Kokavy. Hrádocký kaštieľ ležal na západ od spomenutých oporných bodov, čiže za prvou líniou.
Druhá zadná línia začínala pri obci Svätý Peter a pokračujúc vyššie položenými miestami, ktoré zo západu lemujú Belanskú dolinu, po ich hrane pokračovala po úpätie Vysokých Tatier. Táto línia nebola taká súvislá ako prvá, lebo smerom k Svätému Petru a k Vavrišovu sa od západu vlievali do Belej menšie potoky a ich riečištia túto líniu na viacerých miestach pretínali. Tieto časti zadnej línie boli však zabezpečené opornými bodmi.
Obec Svätý Peter úplne obohnali šiancom a jeho cintorín, ohradený kamenným múrom, prebudovali na osobitný oporný bod. Vavrišovo a Pribylinu prispôsobili na obranu. Obe dediny obohnali šiancami a pri západnom výstupe z Vavrišova vybudovali väčší hviezdicový šianec zaiste aj preto, že tu bol geometrický stred obrany a na tomto mieste bol na takýto účel vhodný terén. Z usporiadania celého obranného systému je zrejmé, že generál Tollet, ktorému zverili obranu celej línie, pokladal oporné body Hrádok, Svätý Peter, Vavrišovo a Pribylinu za hlavnú líniu obrany. Obsadenie zadnej línie plánoval iba v prípade ak by musel opustiť prvú líniu a už spomenuté opevnené obce.

Tým možno vysvetliť, že v oporných bodoch zadnej línie okrem jedného oporného bodu vyše Vavrišova sa vojsko nezdržiavalo. Útok kurucov sa očakával údolím Váhu, pretože tri najhlavnejšie cesty vedúce od východu do Liptova sa stretávajú pri Kráľovej Lehote. Technické vybavenie obrany do detailov presne opisuje kurucký plukovník de Riviére. V celom systéme len hrádocký kaštieľ a svätopeterský cintorín boli schopné klásť väčší odpor. Ostatné oporné body a obce obohnali šiancami a kolovými stavbami vypletenými smrekovou haluzinou. Smrekové koly, vo dvoch blízko seba idúcich radoch, zatíkli do zeme a medzery vyplnili zemou. Vzhľadom na vtedajšiu palebnú silu pušiek (dostrel 300 - 500 m) a diel (800 - 1000 m výlučne na viditeľné ciele) stavitelia obranného systému šikovne využili tunajší terén.
Na obranu mal generál Tollet k dispozícii 40 dragúnov z Wolfskeho pluku a 900 pešiakov. Z nich bolo 400 v Pribyline, 300 vo Svätom Petre a v Hrádku na stanovišti Tolleta bolo 100 mužov. Ostatok mužstva bol zadelený po 10-30 mužov ako stráže na rôznych miestach prvej línie. Iba nad Vavrišovom bola stráž o sile 32 mužov, ktorým velil dôstojník. Obec Dovalovo neopevnili, ale cez deň ju strážil silnejší jazdecký oddiel a v noci prístupy do dediny strážili sedliaci. Z rozloženia vojska cisárskych labancov môžeme predpokladať ako si generál Tollet predstavoval obranu šiancového systému. Ak sa dozvie o príchode nepriateľa, posilní obranu prvej línie. Ak táto nebude schopná zadržať nepriateľa, stiahne vojsko do štyroch silnejších pevností v doline. Zdá sa však, že ani v tejto vnútornej obrannej línií nehodlal vyvinúť väčší odpor a opevnené body mienil udržať len dovtedy, kým mu z tyla - z Oravy alebo od Zvolena - nepríde pomoc. Z uvedených faktov vyplýva, že liptovská obranná línia, aj keď dobre vybudovaná, sotva by bola schopná odolať dlhšiemu a vytrvalejšiemu útoku. Toto neskoršie udalosti aj potvrdili. Rýchly útok kurucov všetky plány Tolleta škrtol a boj sa od začiatku odohrával na vnútornej obrannej línii.

Cisárske vojsko - počtom menšie ako kurucké - vybudovalo na tú dobu dosť netradičný spôsob obrany. Uzavreli Liptovskú kotlinu od úpätia Vysokých Tatier. Podľa záznamov kuruci pre túto bitku zhromaždili asi 6500 - 7000 bojovníkov. Dve tretiny tvorili pešiaci a jednu tretinu tvorila jazda. Kurucké vojská sa zhromažďovali v Hranovnici a v Telgárte. Ich postup na miesto bitky prebiehal vo dvoch skupinách. Jedna skupina pod velením brigadira Csajághyho išla Horehronim cez Pohorelú a Polomku a ďalej Bocianskou dolinou. 3. augusta 1709 zaujali nepozorovane postavenia nad Porúbkou, pripravení nečakane zboku zaútočiť na cisárskych.
Druhej - hlavnej skupine velil generál Michal Csáky a spoluveliteľ bol generál Pál Andrássy. Hlavný veliteľ severného krídla kuruckých vojsk generál Bercsényi určil veliteľov pre túto bitku tak preto, lebo Csáky mal málo vojenských skúseností a chýbal mu hlavne duch vojaka. Toto sa nakoniec aj potvrdilo a vo veľkej miere táto skutočnosť ovplyvnila výsledok Bitky pri Vavrišove.
Druhá skupina vyrazila 1. augusta 1709 z okolia Hranovnice a prvý deň kuruci prešli iba 16 - 18 km a utáborili sa pri Šuňave. 2. augusta postúpili po Hybe a ukryli sa v lese. Generál Michal Csáky 3. augusta zavčasu ráno priviedol svoje vojsko blízko prvej obrannej línie na miesta, ktoré boli pre cisárskych labancov neprehľadné a kde nemohli dovidieť. Celé kurucké vojsko teda bez prekážok a načas dorazilo na miesto útoku a v noci na 4. augusta 1709 odpočívalo bezprostredne pred prvou obrannou líniou.
4. augusta 1709 bola nedeľa. Kurucké vojsko sa pohlo do útoku. Všetky kurucké a cisárske pramene uvádzajú, že útok začal ráno medzi 7-8 hodinou. Takto kuruci stratili prvú výhodu - možnosť tichého nočného nástupu do boja. Keď sa Tollet dozvedel, že kuruci začínajú útočiť, postavil sa na čelo svojej jazdy a uháňal na očakávané miesto boja - ku Vavrišovu. Kuruckí pešiaci postupovali smerom ku Dovalovu a jazda sa pokúsila prebrodiť Belu. Prvý vstup jazdy do bojov nepriniesol želaný výsledok. Miesto, kde mali prekročiť Belú, bolo veľmi dobre opevnené a navyše na brehu už čakal prápor cisárskej jazdy, ktorý tam poslal Tollet. Tejto menšej skupine sa však nakoniec podarilo, páliac z pušiek, vynútiť si prechod, vtedy však na miesto dorazil Tollet a zahnal kurucov späť. Csákyho pešiaci medzitým dorazili po prvú líniu a zostali bezradne stáť na strmom brehu. O Csajaghym, ktorý bol v pohotovosti v Porúbke nemal Csáky žiadnu správu. Ostatní velitelia, vidiac otáľanie Csákyho, prihnali sa k svojmu veliteľovi, aby zistili príčinu jeho otáľania; tým skôr, že jazda napokon predsa ovládla brod cez rieku Belá a podarilo sa im preniknúť hustým porastom, ktorý rástol na pravom brehu a prenikli za vavrišské šiance. Situácia bola zrelá na to, aby Csáky zostúpil do údolia a udrel celou silou na ústredný vavrišský šianec i dedinu, k okoliu ktorej sa dovtedy Tollet so svojimi jazdcami vrátil. Ostatní velitelia naliehali, aby útok začal okamžite, avšak Csáky nemal odvahu vydať takýto rozkaz a chcel počkať na brigadíra Csajagyho. Bolo veľkou chybou, že Csáky a Csajághy nemali medzi sebou spojenie. Takto Csajághy nemohol pozorne sledovať postup Csákyho a ten ani nevedel, kde sa Csajághy nachádza. Ten až okolo 10-tej hodiny, keď počul dva výstrely z dela, sa aj bez rozkazu pohol smerom k Vavrišovu.
Bitka, ktorá doposiaľ pozostávala iba z bezvýznamného vzájomného ostreľovania a menšej jazdeckej šarvátky, začala sa posúvať k jedinému centru - ku Vavrišovu. Csajághyho prápory museli prejsť popod hrádocký kaštieľ, ale cisárski labanci, ktorí ho bránili, vidiac presilu, sa ani len nepokúsili ich zastaviť. Obruč okolo Tolleta sa začala sťahovať.
Za tejto situácie zasiahol Tolleta výstrel z pušky. Oficiálna viedenská správa hovorí, že malá guľka prenikla do jeho spodnej čeľuste a poranila ju na dvoch miestach. Jeden z jeho veliteľov Bokl z Wolfskehl pluku bol smrteľne ranený. V popoludňajších hodinách bol zranený Tollet so 400-500 jazdcami úplne zovretý vo Vavrišove. Pri severnom vstupe do Vavrišova bol vybudovaný hviezdicový šianec, do ktorého sa okolo 15-tej hodiny cisárski uchýlili, keď predtým zapálili Vavrišovo. Šikovný Csajághy zatiaľ útočil a nemýlili ho ani plamene horiaceho Vavrišova. Bol veľmi prekvapený, keď ho generál Pál Andrássy pravdepodobne na základe úpravy, ktorú medzitým obdržal od Csákyho -zastavil. Csajághy vedel, že Tolleta možno ráznym útokom poraziť. Medzitým plukovník de Riviére uviedol svoje delá do palebného postavenia. Rozmiestnil sa na mieste už predtým obsadeného šianca - druhej línie a v noci začal s ostreľovaním ústredného vavrišského šianca. Toto palebné postavenie bolo na stráni severne od dnešného poľnohospodárskeho dvora. Csajághy však nemal pokoja a poslal na vlastnú zodpovednosť 300 mužov severne od Vavrišova, pretože tadiaľto mohol Tollet v noci prelomiť obkľúčenie a uniknúť. Okrem toho dal bočné rameno Belej, ktoré stálo v ceste prípadného útoku kurucov, odviesť od pôvodného koryta. Podľa dobových máp to bolo rameno Belej, ktoré obchádzajúc Vavrišovo sa pri Svätom Petre opäť vlieva do Belej a veľmi pravdepodobne slúžilo ako vodná sila, ktorá poháňala vavrišský mlyn.

V takejto situácii uplynula noc zo 4-ho na 5-ho augusta 1709. Keby Csákyho zlí radcovia neboli otáľali a neboli by - celkom neodôvodnene zastavili Csajághyho - bolo by im víťazstvo už v prvý deň padlo do lona. V každom prípade však môžeme dať za pravdu Csajághymu, ktorý výsledok prvého dňa bitky uzatvára slovami: "Je isté, že ak by pred mojím príchodom boli naši šli na nepriateľa, boli by zvíťazili, lebo vbehnúc do dediny, nepriateľ sedel na koňoch a ako som počul už vtedy, bol zmätený. Sedieť na koni uprostred šiancov bez akéhokoľvek poriadku, neprezrádza úmysel na obranu, ale skôr prípravu na útek. A ak už aj vtedy na nepriateľa neútočili, kiež by zaútočili vtedy, keď som tam dorazil ja s pánom Andrássym a odrezali sme od pevnosti časť nepriateľa. Nazdávam sa, že sme mohli šianec šťastne dobyť. Prečo sa tak nestalo? Neviem, čudoval som sa tomu. Potom sa aj nepriateľ lepšie recolligoval (orientoval) a výhoda nášho vojska sa zmenšila."
Takto Csáky vojnovú operáciu proti vavrišskému šiancovému systému prehral už v prvý deň. Útok, ktorý sa tak pekne začal pri vavrišských šiancoch, stroskotal. Odhodlanie útočiaceho vojska ochablo a jeho dôvera v hlavného veliteľa bola podlomená. Miesto krátkeho boja sa nasledujúce dni vliekli pomaly a rozomleli silu kuruckého vojska bez toho, aby dosiahli želaný výsledok.
Podľa tónu dokumentov vo viedenskom archíve Csáky už prvý deň bitky premýšľal ako ustúpi a celkom bezdôvodne sa odvolával na Berscényho úpravy v prípade skutočných ťažkosti.
Ráno 5-ho augusta vznikli vášnivé debaty o ďalšom priebehu boja. Za ten čas de Riviére usilovne bombardoval vavrišský šianec. Nasledujúce dva dni 5-6-ho augusta prešli bez významnejších udalostí. Vo vzájomných prestrelkách boli straty na jednej aj druhej strane. Situácia Tolleta bola čoraz beznádejnejšia, zásoby jedla sa míňali, jeho ľudia v úmornej horúčave sa trápili v zapáchajúcom vzduchu rozkladajúcich sa tiel. Kurucké vojská zatiaľ nečinne strácali čas.
Na úsvite 7-ho augusta Tollet s prekvapením sledoval ako najnebezpečnejší úsek obkľúčenia - de Riviére spolu so svojimi delami sa začína poberať smerom k údoliu Belej. Prečo stiahol Csáky delá nevieme. Nedá sa to vyčítať ani z jeho listov ani z listov jeho podriadených, ktoré posielali Berescénymu. Jedine de Riviére poznamenáva vo vysvetlení zmeny svojej pozície s trochou irónie a žlče, že ho csákyovci odvelili z kopcov nad Vavrišovom preto, lebo odtiaľ bolo možné veľmi dobre narúšať pokoj nepriateľa.
Teraz už bol zjavný fakt, že Csáky chce čo najskôr prestať s obliehaním šiancového opevnenia a bez akejkoľvek príčiny ustúpiť.
Paľba kurucov sa v priebehu 9-ho augusta zmierňovala a večer, k veľkej úľave obrany, ktorá sa nachádzala v krajnej núdzi - kuruci v tichosti opustili zákopy. Csáky zhromaždil svoje vojsko v okolí Hýb a potom ho odviedol späť cestou, ktorou nastupoval. 10-ho augusta už kuruci táborili pri Vikartovciach v Spišskej župe.
Presné straty kurucov nepoznáme, lebo časť vojska zložená z nováčikov sa počas bojov alebo po nariadení ústupu rozpŕchla.
Straty na strane cisárskych labancov Wolfskehl pluku obkľúčeného vo Vavrišove boli: 1 kapitán, 1 kaprál a 8 členov mužstva. Ranení: 1 kapitán, 19 členov mužstva a nezvestní 2 muži. Podľa cisárskeho pokladníka Neffzerna padlo na strane cisárskych 12 mužov a kuruci stratili 120 mužov. Pri posudzovaní Bitky pri Vavrišove v auguste 1709 môžeme prijať hutné, ale veľmi trefné konštatovanie brigadíra Csajagyho: "Maliciu (zlý úmysel) nemôžem predpokladať ani u jedného z pánov dôstojníkov, ale nepozornosť, ľahostajnosť a lenivá mäkota tam teda bola. Čerstvejšie, tvrdšie, starostlivejšie, ochotnejšie a statočnejšie mali páni generáli pokračovať v operácii."

Tieto informácie som čerpal z knižne spracovanej prednášky, ktorá odznela dňa 8. 4. 1935 v Budapešti na pôde Maďarskej akadémie vied. Predniesol ju Pplk. Arpád Marko.

Voľne preložil evanjelický farár Mgr. Michal Hudák z Vavrišova
Spracoval Miroslav Števček